Včela medonosná

(Apis mellifera) je druh z nadčeľade včely, čeľade včelovité.

Žije v početných spoločenstvách - včelstvách. Včelstvo je z hľadiska sociologického rodina, tvorená matkou a jej potomkami - sú to robotnice a trúdy. Robotnice zbierajú peľ a nektár kvetov, z ktorého neskôr vzniká med. Spoločne žijú pohromade najmenej dve generácie včiel a je medzi nimi aktívna súčinnosť. Žiadna medonosná včela nemôže žiť dlhšiu dobu sama, je odkázaná na pomoc svojich družiek.

Včela medonosná je blanokrídly hmyz. Niektoré včely žijú samotársky, ale včely, ktoré sa vyskytujú v našich krajoch, vytvárajú spoločenstvá zvané včelstvá. Pojmom včelstvo rozumieme spoločenstvo zahrňujúce jednu včeliu matku nazývanú aj kráľovnou, v lete asi 40 000 až 60 000 robotníc a v období rozmnožovania niekoľko stoviek až tisíc trúdov. Jedno spoločenstvo obsahuje asi 40 000 až 70 000 jedincov. Telo každého včelieho jedinca sa skladá z hlavy, hrude a bruška. Včely majú lízavé ústroje, ktorými lížu nektár. Majú dva páry blanitých krídel a tri páry nôh. Pod bruškom majú peľový košík, do ktorého zbierajú peľ. Vonkajšia kostra včely je z chitínu a je pokrytá chĺpkami.

Vývoj včely prebieha formou dokonalej premeny (metamorfóza). Od vajíčka po dospelý hmyz prechádza viacerými štádiami. Z vajíčok sa po troch dňoch vyliahnu larvy, ktoré rýchlo rastú zásluhou materskej kašičky, ktorou sú kŕmené počas prvých 3 dní. Neskôr sú kŕmené nektárom a peľom. Larválne vývojové štádium matky trvá 5 dní, robotnice 6 a trúda 7 dní. Po ňom včely larvu, ktorá sa z pôvodnej mesiačikovite stočenej polohy vzpriami, zaviečkujú. Štádium vzpriamenej larvy trvá pri matke a robotnici 2 dni, pri trúdovi 3 dni. Nasledujúce štádium kukly, z ktorej sa vyvinie dospelé imágo, trvá pri matke 6 dní, pri robotnici 10 a pri trúdovi 11 dní. Pri priaznivej vývojovej teplote (35 stupňov Celsia) trvá celkový vývoj matky 16 dní, robotníc 21 dní a trúdov 24 dní. Nižšia teplota má za následok predĺženie času vývoja. Kráľovná žije 2 až 6 rokov, robotnice 1 až 4 mesiace (v lete len niekoľko týždňov), trúdy žijú asi 30 až 60 dní. Kráľovná je dlhá 22 mm, trúdy 20 mm a robotnice 16 mm. Kráľovná je tmavá a poznáme ju podľa dlhého bruška s mohutným kladielkom. Robotnice majú žihadlo a sú tmavo pruhované. Trúdy sú dlhšie ako robotnice a žihadlo nemajú. Kráľovná šíri okolo seba zvláštnu vôňu - feromón, ktorý zabraňuje larvám robotníc vyvinúť sa na novú kráľovnú. Keď kráľovná zostarne a feromón zoslabne, začnú robotnice budovať bunky, v ktorých vychovajú niekoľko budúcich kráľovien. Ak sa kráľovná cíti stará, nakladie vajíčka, z ktorých sa neskôr vyliahne prvá malá kráľovná, ktorá pozabíja ostatné. Matka odletí z úľu a zoberie si zo sebou pár robotníc. Hovoríme, že sa včely roja. Tento roj sa usadí na blízkom strome. Vtedy možno vidieť konáre husto pokryté stovkami včiel. Z roja ako prvé vyletia pozorovateľky, ktorých úlohou je vybrať a vyhliadnuť vhodný priestor pre nové hniezdo. Tam potom odvedú celý roj. V novom hniezde postavia robotnícke plásty so šesťhrannými komôrkami, do ktorých kráľovná začne klásť malé belavé vajíčka. V starom úli sa zatiaľ narodí prvá kráľovná, ktorá pomocou robotníc zabije ostatné a vydá sa s trúdmi na svadobný let. Po ňom sa vracia späť do úľu. Trúdy sa nazad nedostanú, lebo robotnice ich dnu nepustia, ale pobijú ich, alebo ich jednoducho vyženú. Kráľovná potom kladie po celý život až 2500 vajíčok denne.

Včely pri hľadaní a zbieraní nektáru mimovoľne opeľujú kvety a prispievajú tak k ich oplodňovaniu. Pri zbieraní nektáru z kvetov zostáva na chĺpkoch nôh zachytený peľ, ktorý sa pri návšteve ďalších kvetov prilepí na ich lepkavú bliznu. Vtedy nastáva opelenie. Peľ, ktorý nazbierajú, potom pomocou kefiek na prostrednom páre nôh zmetávajú do peľových košíkov. Sú to priehlbinky v holeniach zadného páru nôh. Včely produkujú vosk v podobe voskových šupiniek. Tento vosk produkujú prostredníctvom žliaz na spodnej strane štyroch článkov bruška. Slúži na budovanie plástov v úli. Živia sa peľom, nektárom a obľubujú aj medovicu.

Ak včely pichnú žihadlo do teplokrvného živočícha, zomrú, pretože spolu so žihadlom so spätnými háčikmi sa im vytrhne aj jedová žlaza.

Voľne žijúce včely žijú v lesoch a hniezda si zakladajú v dutinách stromov alebo skál. Človek im však už odpradávna poskytoval umelé dutiny, a tak sa prispôsobili životu v úľoch, kde majú stálu ľudskú opateru. Hniezdo sa skladá z viacerých vertikálnych voskových plástov, ktoré pozostávajú zo šesťhranných buniek. O stavbu hniezda a jeho údržbu sa starajú robotnice.

Každá robotnica má krátky život, ale plní viacero funkcií. Prvé tri dni po vyliahnutí čistí plásty a chystá ich na kladenie vajíčok. Potom sa asi desať dní stará o larvy, ktoré kŕmi výlučkom z hltanových žliaz. Medzitým sa jej tvoria voskové žlazy a robotnica začne stavať a opravovať plásty. Odoberá i peľ a nektár, ktoré ďalej spracúva. Po dvanástom dni vylieta sama z úľa a zbiera nektár, peľ, vodu a medovicu, všetky látky prepotrebné pre život včiel.

Včely si podávajú správy o hojnosti potravy, aj o smere a vzdialenosti od úľa. Robotnice, ktoré sa vracajú z vonku do úľa, tancujú dorozumievací tanec a podľa tvaru kriviek, ktoré pri ňom opisujú, podľa ich veľkosti a smeru sa ostatné včely dozvedia potrebné údaje. Orientačným bodom je slnko, a to aj vtedy, ak je za mrakom.

Druhy včel 

Včela ZLATÁ - Apis dorsata

největší ze všech čtyř druhů - dělnice 18-19 mm
barva těla je výrazně žlutá
žije v tropické a subtropické oblasti Asie - hlavně v Indii
staví jediný svislý plást o rozměru 110 x 75 cm v koruně stromů
při dorozumívacích tancích musí vidět oblohu
v období sucha opouští svůj plást a migruje za snůškou
výnosy medu jsou okolo 20 kg
med se získává mačkáním nebo lisováním zničených plástů
zásah pro získání medu se provádí v noci kvůli velké agresivitě těchto včel
 

Včela KVĚTNÁ - Apis florea

nejmenší ze všech čtyř druhů - dělnice 9-10 mm
žije převážně na indickém subkontinentě
vede podobný život jako včela zlatá
rozměry plástů 30 x 25 cm a připevňuje ho k palmovému listu
k dorozumívání potřebuje vidět oblohu
počet jedinců ve včelstvu je až 30 000 dospělců
vývoj včelstva má dva vrcholy - v květnu a v říjnu
2-3x ročně opouští svůj plást a migruje za potravou
jsou mírné
roční výtěžek kvalitního medu je 1-3 kg
 

 Včela INDICKÁ - Apis indica = Apis carana

hodně se podobá včele medonosné, ale je o něco menší
žije v dutinách na více plástech
žije v jihovýchodní Asii, Indii, Číně, Japonsku a v části Sibiře
medné výnosy jsou 5-8kg na včelstvo
je vytlačována včelou medonosnou
je původním hostitelem parazitického roztoče Varroa jacobsoni (destruktor)
 

 Včela MEDONOSNÁ - Apis mellifera = Apis mellifica

je vývojově nejdokonalejší
je rozšířena prakticky všude
do Ameriky a Austrálie byla převezena až v 17.st. v době kolonizace
její nejvýznamější plemena jsou:

včela italská - A.m.ligustica
včela kavkazská - A.m.caucasica
včela tmavá - A.m.mellifera
včela kraňská - A.m.carnica

(Včela má dva latinské názvy a to Apis mellifica , který se však ukázal jako nesprávný, neboť znamená včela med donášejí. Přitom včela nenosí do úlu med, ale jen sladinu - materiál pro jeho výrobu. Druhé jméno Apis mellifera je již přesné, neboť znamená včela med vyrábějící.)

E-shop

e-shop - vstúpte